KSČ na čele triednych bojov

V priebehu tridsiatych rokov jedinou silou, ktorá dôsledne bojovala za požiadavky chudoby, za proletárske východisko z krízy, bola Komunistická strana Československa. Od vzniku Miestnej skupiny KSČ vo Vernári, najmä však po roku 1934, keď sa jej rady početne rozšírili, stála organizácia strany vo Vernári na čele revolučného hnutia dedinskej chudoby. Zachoval sa celý rad dokumentov, ktoré potvrdzujú, že vernárski komunisti sa podieľali na akciách nezamestnaných, ktoré organizovala KSČ v okrese. V obci vymáhali od polesia napríklad pasienky na pasenie dobytka, domáhali sa podpôr pre nezamestnaných, zúčastnili sa, ba i organizačne sa podieľali na štrajkoch lesných robotníkov a povozníkov, z ktorých najvýznamnejší bol štrajk povozníkov a drevorubačov vo Vernári vo februári 1936, ktorý zorganizovala komunistická strana, ďalej štrajk povozníkov hornádskej doliny, ktorý sa uskutočnil v októbri 1937 na píle firmy Glesinger v Hranovnici a ďalšie.
Systematická práca vernárskych komunistov medzi miestnym obyvateľskom, no najmä zásadné postoje KSČ k riešeniu najpálčivejších otázok hospodárskej krízy, prispeli k dôvere i autorite, ktorú si stranícka organizácia postupne získala v obci. Jednoznačne sa to prejavilo už vo voľbách do senátu a snemovne NZ a do okresného a krajinského zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnili v roku 1935, a vo voľbách do obecných zastupiteľstiev v roku 1938. Dôverným listom zo dňa 4. júna 1935 číslo jedn. 2/23 vo veci ,,Komunistické hnutie v obvode“ oznamuje Okresné četnícke  veliteľstvo v Poprade Okresnému úradu Poprad, že v dôsledku volieb vyvíja komunistická strana v okrese tichú a však účinnú agitáciu. ,,Zvlášť obec Vernár, Kubachy a Spišská Teplica vynikají přirustkem hlasu u komunistiké strany . . .  Komunistická strana ve Vernáru byla založená chudými vernarštimi delníky. Duverníci komunistické strany ve Vernáru jsou Daniel Alexa z Vernáru č. p. 11 a Ján Glejdura z Vernáru č. p. 49, za náhradníky Ondrej Lukač č. p. 11 a Jozef Brozák č. p. 85 oba z Vernáru . . .  To je veľmi nechvalný záver dosavadní nezamestanosti a varovné memento, že by se ve zdejším okrese mohl komunismus dočkati prekvapujícich cifer“ - upozorňuje  záver citovaného listu. Vo voľbách do NZ bolo totiž vo Vernári odovzdaných až 120 hlasov komunistickej strane. Za veľmi zložitej medzinárodnej situácie a vyhradených vnútropolitických podmienok uskutočnili sa v roku 1938 voľby do obecných zastupiteľstiev. V júni 1938 Obvodné notárstvo v Hranovnici oznamuje Okresnému úradu v Poprade , že ,, . . . vo voľbách bol za starostu obce Vernár zvolený Michal Alexa, príslušný k volebnej skupine soc. dem. strany a za námestníka starostu Ondrej Lukáč, ktorý prislúcha strane komunistickej.

Vernárski komunisti sa snažili svoj vplyv rozšíriť aj na ďalšie vrstvy obyvateľstva obce, preto z ich podnetu bola v roku 1935 založená vo Vernári Miestna skupina Priemyselného zväzu stavebného robotníctva v ČSR. Na zakladajúcej schôdzi, ktorá sa uskutočnila 18. augusta 1935, sa zúčastnil tajomník KSČ z Popradu Adam Stromko. O tom, že mocenské úrady veľmi znepokojovalo založenie tejto organizovanej skupiny robotníctva vo Vernári, svedčí list číslo jedn. 30 duv./35 zo dňa 25. augusta 1935, v ktorom četnícka stanica Hranovnica hlási zemskému četníckemu veliteľstvu, že: ,,Vernárští delníci založili skupinu stavebného robotníctva tajne. Z tajného jednání založené skupiny stavebního robotníctva vysvíta, že pod rouškou odborové organizace, byla ve Vernáru založená organizace politická - komunistická.“

Ku cti Vernárcov slúži, že v zložitých podmienkach triednych a politických zápasov koncom tridsiatych rokov vedeli sa zjednotiť na zásadných otázkach týkajúcich sa obrany republiky a vytvorenia jednotného a ľudového frontu proti fašizmu a vojne. Potvrdzuje to list adresovaný prezidentovi republiky Benešovi po henleinovskom puči v septembri roku 1938, ktorý podpísal štyri politické strany vo Vernári – komunistická, sociálnodemokratická, agrárna a Hlinkova. V liste sa hovorí: ,,Neprajeme si vojnu, ale keby niekto napadol republiku, narazí na jednotný odpor všetkých, ktorí po boku našich spojencov, Sovietskeho zväzu a Francúzska, radšej zomrieme so zbraňou v ruke, než by sme mali žiť v otroctve. Cez naše živé telá nepriateľ neprejde!“ Že toto varovanie mysleli Vernárci úprimne, to potvrdili ďalšie búrlivé roky tzv. slovenského štátu, no najmä obdobie Slovenského národného povstania. Lebo hoci Četnícka stanica Hranovnica listom číslo 514 dôv./38 hlási okresnému úradu, že do Vernára bol doručený výmer o zákaze činnosti komunistickej strany, vernárski komunisti pracovať neprestali. Práve naopak, prešli do ilegality a vyvíjali bohatú ilegálnu činnosť. Na čele ilegálnej organizácie KSČ v obci stáli Ondrej Šramko, Ondrej Lukáč a Jozef Brozák, ich najbližšími spolupracovníkmi boli Šimon Mlynarčík, Juraj Šifra, Daniel Alexa, Šimon Greňa, Ján Brozák, Ján Gajan a Jozef Semeňák. Títo sa tajne schádzali v okolitých lesoch s inštruktorom ilegálnej okresnej organizácie KSS, ktorým bol František Schmid, rodák z Krompách. Z poverenia strany prenikali komunisti do HSĽS a rozvracali ju zvnútra. Neskôr sa intenzívne začali pripravovať na ozbrojený odpor. Obdobie Slovenkého národného povstania sa zlatými písmenami zapísalo do histórie obce Vernár a je neodškriepiteľným faktom, že to boli práve komunisti, ktorí vo Vernári opäť stáli na čele revolučného vrenia.

V súkolí revolučných premien (Ľudmila Netíková, Július Kiš, Richard M. Kovalčík, 1982)