Oslobodenie obce a roky mierového budovania

Po zatlačení SNP boli občania Vernára zo strany fašistov tvrdo postihovaní takzvanými odvetnými opatreniami, preto s nádejou očakávali príchod osloboditeľov. A dočkali sa. Vernár bol oslobodený 28. januára 1945. Už 2. februára 1945 začala znova v obci pracovať dočasný národný výbor, ktorého členmi bolo účastníci SNP, prevažne komunisti. Predsedom dočasného národného výboru sa stal Michal Alexa. Začiatkom februára bola v obci vytvorená tiež jednotka národnej milície na čele s Jánom Kerestúrom. Vyžiadali si to okolnosti, pretože v okolitých lesoch operovali Vlasovci, ktorí v tomto období často napádali obec. Pri jednej zo zrážok, 13. apríla 1945, kedy Vlasovcov prenasledovali spolu s príslušníkmi Čs. ľudovej armády aj vernárski milicionári, padol v boji 42-ročný Ján Toporec z Vernára. V tento deň boli Vlasovci v okolí Vernára rozprášení a dali sa na ústup smerom na Hrabušice.
Hneď od prvých dní po oslobodení sa v obci chopila opäť legálnej práce organizácia strany, ktorá si počas SNP získala u miestneho obyvateľstva veľkú autoritu. Svedčí o tom skutočnosť, že na prvej schôdzi, ktorá sa uskutočnila po oslobodení 4. marca 1945, hlásilo sa do radov KSS 130 mužov a jedna žena. O mesiac neskôr mala organizácia už 150 členov. V tomto období vykonával funkciu predsedu MO KSS Daniel Alexa, a po návrate z koncentračného tábora bola funkcia predsedu zverená Jozefovi Brozákovi.
Rozhodujúci tón rozvoju obce po oslobodení dávali komunisti. Boli všade, kde bolo treba riešiť najpálčivejšie otázky povojnovej obnovy života v obci a priekopnicky razili cestu vpred.
Aktivita vernárskych komunistov a skutočne ľudová politika komunistickej strany boli zúročené v obci aj prvých voľbách po oslobodení, ktoré sa uskutočnili 26. mája 1946. Napriek demagogickým sľubom demokratickej strany a zneužívaniu náboženského cítenia ľudu na politické ciele, vo Vernári vyšla z volieb víťazne komunistická strana, ktorá získala 60 % hlasov. V novom MNV bolo zastúpených 6 komunistov a komunista Michal Alexa sa stal predsedom MNV.
Stranícka organizácia vo Vernári bola pevnou oporou okresnej organizácie KSS. Vernárski komunisti mali skúsenosti z bojov proti buržoázii, boli zocelení účasťou v SNP, požívali úctu a dôveru spoluobčanov, ktorých získavali pre podporu politiky KSČ. Gottwaldovo heslo: ,,Čelom k masám!“ , uplatňovala stranícka organizácia vo Vernári vo svojej každodennej práci. Komunisti sa neuzatvárali do seba, práve naopak, na početných verejných straníckych schôdzach osvetľovali spoluobčanom zámery reakcie, ktoré smerovali k návratu do ,, zlatých“ čias buržoáznej republiky. V jeseni roku 1947 sa jednej takejto verejnej schôdzi KSS vo Vernári zúčastnil aj súdruh Gustáv Husák, ktorý bol v tom čase ako zástupca ÚV KSS v okrese. Vtedajší vedúci tajomník OV KSS v Poprade, súdruh Karol Šavel, si na túto udalosť spomína takto: ,,Navrhol som súdruhovi Husákovi, aby šiel v nedeľu večer na verejnú schôdzu do najrevolučnejšej dediny v okrese, do Vernára, kde sme v roku 1946 vyhrali voľby. Vo Vernári trvala schôdza vyše štyroch hodín a veru bola prudká. Mnohí žiadali ešte rýchlejšie vyrovnať sa s pánmi. Odpoveď súdruha Husáka bola veľmi výstižná: ,, Keby teraz v každej dedine v republike postavili celoobecné schôdze pred komunistov takúto požiadavku, tak by sme túto požiadavku splnili. Lenže zatiaľ si musíme ešte popracovať, kým zdrvujúcej väčšine našich pracujúcich nepomôžeme pochopiť pravú tvár buržoázie.“
Zaujímavé, že to Vernarčania pochopili, a dobre to pochopili. O dva týždne 4 členovia demokratickej strany, ktorí za DS boli v národnom výbore, vystúpili z tejto strany a z toho traja hneď vstúpili do KSS. Tým sa vo Vernári koncom roku 1947 rozpadla a prestala existovať demokratická strana. Tento proces rozpadu a zániku DS sa najmä v druhom polroku 1947 zrýchľoval aj v ostatných dedinách Popradského okresu, hoci trochu predbehol sled udalostí“ .
V historických dňoch Februára Vernárci rozhodne odpovedali na výzvu Klementa Gottwalda o vytváraní akčných výborov Národného frontu. Miestny akčný výbor NF vo Vernári bol vytvorený 25. februára 1948. Predsedom akčného výboru bol Juraj Petrigáč, členmi boli zástupcovia KSS, organizácie odbojárov a ďalších pokrokových zložiek. Revolučnosť Miestneho akčného výboru Národného frontu vo Vernári okrem iného dokumentuje skutočnosť, že tento už 9.marca 1948 žiada zoštátnenie lesov spišského biskupstva. Z podnetu Vernára sa k tejto požiadavke pripájajú aj ďalšie obce Hornádskej doliny.
Veľkým víťazom kandidátov Národného frontu boli výsledky volieb 30. mája 1948. Do nového MNV bolo zvolených 10 komunistov a 5 nepartajných občanov. Predsedom MNV sa stal komunista Jozef Macurák.
Komunisti z Vernára s pocitom zodpovednosti uskutočňovali úlohy IX. Zájazdu KSČ, ktorý vytýčil generálnu líniu výstavby socializmu. Realizovali ju na pracoviskách v priemyselných závodoch okresu, ale aj pri premenách života v rodnej obci. Vernár  po oslobodení bol ,,drevenou dedinou“, dedinou petrolejových lámp. V novembri 1952 bol Vernár napojený na elektrický prúd. Z úsilia občanov sa obec začala postupne meniť, dostávať novú tvár. V roku 1951 to bola oprava starej školy, v roku 1963 si postavili Vernárci nový kultúrny dom v akcii Z, koncom roku 1967 bol odovzdaný do užívania vodovod, o rok neskôr nové nákupné stredisko, priestory pre MNV a ďalšie zložky, vrátane ubytovne. V roku 1970 sa Vernárci pustili do výstavby kanalizácie a v roku 1975 bolo dielo hotové. V ďalšom období došlo k predĺženiu kanalizačnej siete. Potom sa pustili do regulácie potoka, vybudovali si parky, na večnú pamäť obetiam fašizmu postavili pamätníky. Ťažko dnes zrátať všetky hodiny a dni, ktoré občania Vernára odpracovali na konto rozvoja svojej obce, na prospech pulzujúceho života v nej. A každý volebný program prináša nové zámery, ktoré občania obce pod vedením strany a organizácií NF statočnou prácou premieňajú na skutočnosť. V tomto období je to napríklad plán na výstavbu čistiacej stanice, zámery na využitie prírody tohto kraja na rekreačné účely a pod.
Osobitnú kapitolu v premenách obce tvorí založenie jednotného roľníckeho družstva, ktoré vzniklo v roku 1975. Na čele kolektivizácie dediny stála opäť DO KSS. Dôvera občanov v stranu pri tak vážnom kroku bola preukázaná tým, že za jeden týždeň podpísalo prihlášky do JRD 95 % občanov a po krátkom čase sa do družstva prihlásili aj ostatní jednotlivo hospodáriaci roľníci. Vernárski družstevníci začali hospodáriť spoločne s JRD Hranovnica.
O rozvoji obce a raste životnej úrovne občanov Vernára v socialistickej spoločnosti, ktorej vedúcou silou je KSČ, svedčia aj tieto fakty: V čase  posledného sčítania ľudu, domov a bytov v roku 1980 mal Vernár 244 domov, pričom 151 domov bolo postavených po oslobodení, ostatné takmer všetky boli zrealizované a zmodernizované. Mať kúpeľňu, ústredné kúrenie, chladničku, elektrickú práčku, televízor – nebolo v obci, v osemdesiatych rokoch nijakou zvláštnosťou, skôr samozrejmosťou. V tomto období boli  ,,v móde“  farebné televízory, boli ich v obci 10. V čase sčítania bolo v obci 27 osobných motorových vozidiel. Pravda, tou najcennejšou devízou sú životné istoty ľudí, ale aj vyššia vzdelanostná a životná úroveň.

Tak ako v celej našej spoločnosti, aj vo Vernári, sa v tomto období, vďaka bojom komunistickej strany proti kapitálu, vďaka uskutočňovaniu programu KSČ, menil život obyvateľov Vernára. Pod vedením strany spoločnosť plnila náročné úlohy v ekonomike, Vernarci pracovali v priemysle a poľnohospodárste, ale aj v iných oblastiach, kde prikladali ruky k dielu.

V súkolí revolučných premien (Ľudmila Netíková, Július Kiš, Richard M. Kovalčík, 1982)