Klimatické, hydrologické a pôdne pomery
Klimatické pomery
Podnebie katastra obce Vernár ovplyvňujú okolité pohoria, najmä Nízke Tatry s Kráľovou hoľou. Klimatické pomery sú dané aj značnými výškovými rozdielmi územia. Najnižšie polohy sa pohybujú okolo 650 m.n.m. a najvyššie presahujú 1500 m.n.m.. Členitá morfologická stavba podmieňuje vznik teplotných inverzií (typický znak horských oblastí).
Podľa Koppenovej klasifikácie (1923) patrí územie Vernára k územiu s boreálnou klímou s chladnou zimou a mierne teplým respektíve chladným letom tzv. horská oblasť.
Podľa K. Tarábka (Atlas SSR, 1980) patrí, oblasť Vernára, do mierne chladnej oblasti, kde sa júlová teplota pohybuje medzi 12 až 16°C, a oblasť západne od Prednej hole, patrí do chladnej horskej oblasti, kde sa júlová teplota pohybuje v rozmedzí 10 až 12 °C. Najchladnejším mesiacom roka je január s priemernou teplotou – 5 až - 6°C. Prevláda SZ a Z prúdenie vetra, s priemernou rýchlosťou 3,5 m/s. Priemerný úhrn zrážok sa pohybuje od 620 do 900 mm. Najviac zrážok, 90 – 100 mm, sa vyskytuje v období letných búrok, v júni a v júli (priemer 110,7 mm). Najsuchším mesiacom je február (25 - 55 mm zrážok). Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 100 - 120. Maximálna snehová pokrývka je 40 - 70 cm, pričom vo vyšších polohách sú tieto hodnoty podstatne vyššie.
Hydrologické pomery
Podľa hydrologického členenia patrí územie obce Vernár do základného povodia 4-32-01 Hornád pod Hnilec a čiastkového povodia 4-32 Hornád. Podľa typu režimu odtoku (Šimo-Zaťko,1980) patrí Vernár do stredohorskej oblasti so snehovo-dažďovým typom režimu odtoku. Územím katastra obce prechádza povrchové rozvodie medzi Hnilcom a Hornádom a prebieha v juhozápadnej časti lokality Zadná dolina - Barbolica v nadmorskej výške 1200 m n.m..
Dolinu obce Vernár odvodňuje Vernársky potok ľudovo nazývaný Vernarka. Premení v severovýchodných svahoch Prednej hole v lokalite Koryto. Je tvorený početnými lokálnymi prítokmi (Malá a Veľká Mokrá, Strateník a iné). Za obcou Hranovnica sa pri osade Dubina vlieva do Hornádu, v nadmorskej výške 592,6 m n.m..
Záujmové územie patrí do hydrologického celku sedimentárnych formácií, konkrétne do hydrogeologického komplexu mezozoických formácií (hydrologická štruktúra vernárskeho pruhu – prechádza krížom cez celý kataster, hydrologická štruktúra Veľkého Boku a Človečej hlavy – Hranovnické pleso, a hydrologická štruktúra betlanovského dolomitového pruhu – okolie Troch kopcov) a hydrologického celku predmezozoických formácií (buduje západnú časť územia).
Pôdne pomery
Záujmové územie leží v miernom pásme pôdno-geografickej oblasti, v zóne kambizemí (územie ležiace v časti Slovenský raj) a v zóne podzolov (územie ležiace v časti Nízke Tatry).
Na území katastra prevládajú ílovito-hlinité až ílovité pôdy, viažuce sa na zvetraliny karbonátových hornín. Pôda je silno skeletnatá , stredne ťažká a plytká.
Rozšírenie pôdnych typov nie je náhodné, riadi sa určitými zákonitosťami. V našom prípade sa uplatňuje vertikálna a bariérna (predhorská) zonálnosť. Z pôdnych typov prevláda rendzina na karbonátových horninách, nachádzajúca sa na väčšine územia. Karbonátové horniny vznikli pôvodne zvetraním silikátových hornín. Na území sa nachádza v menšej miere aj kambizem modálna, nasýtená a úzke pásy kambizeme podzolovej na silikátových horninách, a vo vyšších polohách sa vyskytujú podzoly, mierne humusovo-železité, vo výške nad 1 300 m n.m. v pásme kosodrevín (Predná hoľa). Celkovo sú pôdy málo úrodné, pre poľnohospodársku výrobu nevhodné, pre svoju silnú štrkovitosť.