Príroda je jednou z najhodnotnejších častí akéhokoľvek územia, nepochybne aj Vernára. Je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, je zdrojom energie, útočiskom a domov nielen nás, ale aj množstva rastlín a živočíchov. Príroda je jedinečná a nenahraditeľná. Významným prvkom v samotnej prírode je človek. Vo svojom vývoji prešiel od využívania jej darov, k formovaniu, pretváraniu až k neúmyselnému poškodzovaniu prírody. Národné parky, územia chránené zákonom, predstavujú miesta, ktoré sú človekom zasiahnuté v menšej miere. Nachádzajú sa v nich prírodné fenomény, ktoré by mali byť zachované aj pre budúce generácie. Presne takýmto miestom sú aj Národný park Slovenský raj a Národný park Nízke Tatry. Ide o územia s vysokou koncentráciou prírodných javov, územia s nenahraditeľným vedeckým významom, ktoré patria do prírodného a kultúrneho dedičstva národa.
V rámci týchto národných parkov má svoje osobitné postavenie aj obec Vernár. Je ich súčasťou a dôležitou časťou prispieva k nádhernej prírode, ktorú ponúkajú. V samotnom katastri obce sa nachádza nádherná divá príroda s množstvom zaujímavých prírodných javov. Nachádzajú sa tu lokality, ktoré sú z hľadiska svojej prírodovednej hodnoty, pre človeka úplne neprístupné.
V dnešnom premodernizovanom svete, je práve toto dôvodom, aby každý z nás prírodu a všetky živé organizmy v nej rešpektoval a chránil.
V nasledujúcich bodoch uvádzame niekoľko zásad správania sa, ktoré platia pre každého, kto sa vyberie do prírody.
V prírode nechávame všetko v pôvodnom stave.
Zásadne po sebe nenechávame odpadky, naopak pokúsime sa pozbierať odpadky po iných, nedisciplinovaných návštevníkoch.
Oheň zakladáme len na miestach, kde je to povolené a vždy máme na pamäti, že hrozí nebezpečenstvo požiaru. Oheň nie je nebezpečný len pre lesné a poľnohospodárske plodiny, ale ohrozuje aj nás.
V chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany (NPR a PR) sa pohybujeme len po vyznačených chodníkoch a len po súhlase a udelení výnimky orgánom ochrany prírody. V treťom stupni ochrany (celé katastrálne územie obce) rešpektujeme predpisy platné v konkrétnom území.
V prírode sa nesprávame hlučne. Umožní nám to počuť hlasy prírody a jej obyvateľov.
Keď sa neponáhľame, vidíme viac. Niekedy sa oplatí ticho posedieť na niekoľkých zastávkach a pozorovať, čo sa okolo nás odohráva.
Rastliny zbytočne neničíme a živočíchy neusmrcujeme. Ohrozené a chránené druhy len pozorujeme alebo fotografujeme.
Nezvyčajné nálezy oznámime odbornej organizácii (príslušná organizácia štátnej ochrany prírody, prírodovedné múzeum, výskumný ústav a pod.), môžu sa stať súčasťou rozsiahlejšieho prieskumu.
