Rastlinstvo a živočíšstvo

Rastlinstvo

Katastrálne územie obce Vernár sa, podľa fytogeografického členenia v zmysle Futáka, 1980,  zaraďuje do oblasti západokarpatskej flóry, do obvodu predkarpatskej flóry a podobvodu Slovenský raj. Časť územia ležiaca v Nízkych Tatrách je súčasťou obvodu flóry vysokých (centrálnych) Karpát, podobvodu Nízke Tatry.

Do podobvodu Slovenský raj patrí väčšia časť územia, kde prevládajú ihličnaté lesy s enklávami buka (nižšie položené sedlá). Strmé skalné svahy kaňonovitých dolín sú nezalesnené a vyskytujú sa v nich teplomilné druhy. Do podobvodu Nízke Tatry patrí časť, záujmového územia, ležiaca západne od Prednej Hole, kde je typická prítomnosť smrečín, s výskytom jedle. 

Podľa priestorovej diferenciácie vegetácie a jej rozšírenia (Futák, 1980) leží záujmové územie vo vertikálnej lesnej zóne, v podoblasti vertikálnej subzóny spoločenstiev smrekových lesov (od 1 250 m n.m. po hornú hranicu lesa – v záujmovom území nadmorská výška okolo 1 500 m n.m.) a  časť územia leží vo vertikálnej subzóne spoločenstiev bukových lesov (od 600 m n.m. do 1 250 m n.m.).

Podľa rekonštrukčného geobotanického mapovania tvorili v minulosti vegetačnú pokrývku: Bukové lesy vápnomilné s občasným výskytom tisa červeného a Bukové kyslomilné lesy horské, ktoré sa vyskytovali v najnižších polohách, Jedľové a jedľovosmrekové lesy a smrekovo-smrekovcové lesy a travinné spoločenstvá s výskytom smrekovca opadavého, ktoré pokrývali vyššie polohy.

Súčasný stav vegetačnej pokrývky je výrazne odlišný od prirodzeného stavu. V záujmovom území sa vyskytujú lesné spoločenstvá, zastúpené smrekovými lesmi s prímesou jedlí, borovíc a smrekovca. Významné sú aj lokality listnatých lesov, zastúpené bukom, javorom a zriedka dubom. Kaňony a rokliny sa vyznačujú klimatickou, aj vegetačnou inverziou. Pestrosť a vysokú biodiverzitu rastlín charakterizuje výskyt 470–500 druhov vyšších cievnatých rastlín, z ktorých je podľa Červenej listiny 82 endemických, chránených a ohrozených druhov Slovenska.

Živočíšstvo

Záujmové územie patrí, v zmysle zoogeografickeho hľadiska (Čepelka, Feriancová, Korbela, Morana) do Arktogejskej živočíšnej ríše – Holoarktis, jej Paleoarktickej oblasti, Eurosíbirskej podoblasti do zóny listnatých lesov a do obvodu zapadokarpatskej horskej fauny.

Záujmové územie, je územím so svojráznymi živočíšnymi spoločenstvami a s typickou faunou centrálnej časti Západných Karpát. Obrovská členitosť terénu, striedanie rôznorodých a nedotknutých spoločenstiev podmieňujú neobyčajne veľkú biodiverzitu koncentrovanú na relatívne malom priestore.

Existenčne najviac ohrozenou druhovou skupinou sú veľké šelmy (medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a mačka divá) a dravé vtáky (orol skalný, sokol myšiar, jastrab veľký a výr skalný). Bohaté je aj druhové zastúpenie spevavcov. V spoločenstvách vodných tokov sa kedysi hojne, dnes však pomenej vyskytuje pstruh potočný a hlaváč pásoplutvý, ale aj umelo vysadená populácia vydry riečnej. Z plazov môžeme stretnúť najčastejšie užovku obyčajnú, vretenicu obyčajnú, slepúcha lámavého, jaštericu živorodú, jaštericu obyčajnú a z obojživelníkov, salamandru škvrnitú, skokana hnedého a ropuchu obyčajnú. Neobyčajne bohaté je druhové  zastúpenie bezstavovcov, napr. motýľov.

V hustých lesných porastoch dominuje jelenia, srnčia a diviačia zver, tiež líšky, kráľom územia je jeleň lesný. Najkontroverznejším živočíchom v okolí obce Vernár je kamzík vrchovský alpský žijúci v oblasti Vernárskej tiesňavy a Troch kopcov. Je to nepôvodný druh, umelo prinesený v roku 1963.