Geologické pomery

Geologická stavba katastra obce Vernár je pomerne pestrá. Na jeho stavbe sa podieľa päť paleoalpínskych jednotiek (odspodu nahor): veporikum, hronikum, gemerikum, meliatikum a silicikum. (Mello a kol., 2000)

Základnou geologickou jednotkou je silicikum. Silicikum buduje časť katastra patriacej do územia Slovenského raja a územia ležiace v časti Nízke Tatry, je tvorené kryštalinikom kráľovohoľského komplexu  veporika. (Mello a kol., 2000)

Veporické kryštalinikum kráľovohoľského komplexu (na západe územia) budujú metagranitoidy – granity, granodiority, tonality  (Madarás in Mello a kol. 2000).  V priestore Troch kopcov (1506 m n.m.) a Zadnej doliny, je ohraničené zlomovým pásmom sz. smeru, ktorý má v priestore toku Hnilca krasotvorný význam. Sz.. vetva pohorelskej zlomovej zóny oddeľujúcej veporikum a hronikum od vernárského príkrovu silicika, prebieha od Mlynnej doliny s. od Barbolice, s. od Troch kopcov (1056 m n. m.) až k  Betlanovciam. Tieto zlomy majú hydrogeologický význam a vplývajú na vývoj krasových foriem (Zadná dolina, Kešelova diera, Barbolica, Hranovnícke pleso). (Mello a kol., 2000)

Silicikum, jeho horninové sekvencie a tektonická stavba, majú hlavný význam pre vývoj krasu. Jednotka je tvorená stratenským a vernárskym príkrovom, kde hranicu tvorí muránsky zlom jz.–sv. smeru (od sedla Besník cez Kopanecké lúky, dolinou Veľkej Bielej vody k Hrabušiciam).  Vernársky príkrov sa nachádza sz. od muránskeho zlomu a budujú ho prevažne dolomity, v menšej miere vápence. Začína v Zadnej doline (Prostredný vŕšok) a v šírke 4 km pokračuje k sv. cez Tri kopce (1056 m n. m.) pozdĺž doliny Veľkej Bielej vody k Betlanovciam. Stratenský príkrov (jv. od muránskeho zlomu) je reprezentovaný mezozoickými horninami (prevažne vápence, menej dolomity) patriacimi stratenskej skupine. (Mello a kol., 2000)

Geologická mapa katastrálneho územia obce Vernár