Chránené územia
Chránené územia
Územie obce sa rozprestiera v dvoch národných parkoch, Slovenský raj a Nízke Tatry. V rámci tejto atraktívnej polohy, je kataster obce bohatý na chránené územia, ktoré sú nepochybne objektmi turistiky.
Národný park Slovenský raj predstavuje členité krasové územie s množstvom roklín, tiesňav, úzkych dolín a kaňonov, so zachovanými planinami, ktoré sú bohaté na krasové formy.
Národný park Nízke Tatry patrí k najnavštevovanejším a najatraktívnejším horským celkom. Nízke Tatry sú druhým najvyšším pohorím Slovenska.
Do katastra obce Vernár patria lokality PR Barbolica, PR Mokrá, NPR Vernárska tiesňava, čiastočné zasahujú lokality NPR Tri kopce, NPR Sokol a NPR Hnilecká jelšina a PP Hranovnické pleso.
Najstaršie prírodné rezervácie v Slovenskom raji sú PR Mokrá (60,2 ha) a NPR Vernárska tiesňava (82,94 ha), vyhlásené v roku 1966 ako štátne prírodné rezervácie, neskôr prekategorizované na národné prírodné rezervácie. Dôvodom ich zriadenia je vysoká prírodovedná hodnota, ale aj snaha prispieť k ochrane prírody a zachovaniu týchto vzácnych a jedinečných biotopov. Podľa zákona č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny boli pre dané chránené územia stanovené stupne ochrany. NPR Vernárska tiesňava, PR Mokrá, NPR Hnilecká jelšina, NPR Sokol a NPR Tri kopce majú podľa menovaného zákona stanovený 5. stupeň ochrany a PR Barbolica 4. stupeň.
Prírodná rezervácia Barbolica (rozloha 12 ha)
Kopec rozprestierajúci sa nad obcou Vernár v nadmorskej výške 1013 m n.m.. Skalný masív vápencového zloženia, s hojným výskytom teplomilných a chladnomilných druhov rastlín, typických pre vápencové bralá. Pod jej severnými svahmi je lyžiarsky areál. Južné strmé skalnaté svahy sú bohaté na flóru s hojným výskytom motýľov.
Prírodná rezervácia Mokrá (rozloha 60,20 ha)
Vymedzené územie tvoria prevažne sedimenty mezozoika – stredného a vrchného triasu. Prírodná rezervácia chráni zachované zmiešané lesné porasty, čiastočne pralesovitého charakteru. V prirodzených lesných spoločenstvách rastie prevažne buk lesný, často sa vyskytuje javor, zastúpené sú i vysoké horské byliny. Zo živočíšnych druhov sa tu vyskytujú najmä vyššie cicavce (jeleň, srnec, diviak) a viacero druhov spevavcov.
Národná prírodná rezervácia Vernárska tiesňava (rozloha 82,94 ha)
Územie sa rozprestiera v nadmorskej výške 725 -1110 m n.m.. Zaberá morfologicky výrazný skalný chrbát vybiehajúci juhozápadne od kóty Tri kopce. Geologický podklad tvoria dolomity s typickým ostrohranným rozpadom. Rezervácia bola vyhlásená na ochranu lesných spoločenstiev v extrémnych lokalitách bukového až smrekovo-bukovo-jedľového lesného vegetačného stupňa. Má druhovo veľmi pestré a bohaté zastúpenie rastlín zo spoločenstiev Erico-Pinion, kde v stromovej etáži dominuje borovica lesná (Pinus sylvestris) a miestami smrekovec opadavý (Larix decidua) s prechodom do skalných spoločenstiev. Na dne údolia sú zachované fragmenty horského jelšového lesa (Alnetim incanae carpaticum), v ktorom rastie vzácny reliktný a ohrozený druh Jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica). V okrajových častiach rezervácie sú spoločenstvá zväzu Fabion sylvaticae. Rezervácia svojou vysokou prírodovednou hodnotou patrí medzi najhodnotnejšie časti Slovenského raja.
Národná prírodná rezervácia Tri kopce (rozloha 2436,23 ha)
Výrazný hrebeň oddeľujúci dolinu Veľkej Bielej vody od doliny Vernárskeho potoka v nadmorskej výške 1056 m n.m. Chránené územie tvoria skalné bralá, ktoré pokrýva vzácna skalná vegetácia, v niektorých častiach prechádzajúca do spoločenstiev reliktných borovicových lesov (Pinetum dealpínum). Úpätie rezervácie pokrývajú lesné spoločenstvá dealpínskych bučín (Fagetum dealpinum) s charakteristickými druhmi ako napr. Prilbovka biela (Cephalanthera damasonium), Kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens), Ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) a ďalšie druhy. Zo zoologického hľadiska je rezervácia významnou lokalitou Hlucháňa obyčajného (Tetryl urogallus), Vlka obyčajného (Canic lupus) a Medveďa hnedého (Urdus arctos). Chránené územie prirodzene nadväzuje na rezervácie Vernárska tiesňava a Barbolica.
Národná prírodná rezervácia Hnilecká jelšina (rozloha 84,6 ha)
Hnilecká jelšina patrí do pôsobnosti dvoch národných parkov. Menšia časť z celkovej rozlohy sa nachádza na vlastnom území NAPANT, väčšia patrí k vlastnému územiu NP Slovenský raj. Územie bolo vyhlásené za chránené, za účelom ochrany zachovalých zriedkavých spoločenstiev Hnilca s výskytom chránených a ohrozených druhov flóry a fauny. Hnilec ako hlavný riečny tok tejto oblasti odkrýva podložie karbonátových hornín mezozoika. Geologicky patrí územie k severogemeridnému synklinóriu tvorenému v tejto oblasti nekrasovými horninami spodného triasu. Tento je zastúpený bridličnato-pieskovcovým súvrstvím. Niva od prameniska Hnilca až po Dobšinskú ľadovú jaskyňu je jedinou, ktorá sa zachovala na vápenci v horskom stupni v nadmorskej výške 900 - 1000 m. n. m. a patrí do karpatských podhorských jelšových lesov (Alnetum incanae carpaticum).
Nachádzajú sa tu viaceré chránené a ohrozené druhy rastlín. Najčastejším druhom je Žltohlav obyčajný a Prvosienka pomúčená. Optimum rozšírenia má reliktný druh našej flóry Jazyčník sibírsky považovaný za zvyšok flóry z čias rozsiahleho zaľadnenia Európy na začiatku štvrtohôr, ktorý patrí medzi chránené a ohrozené druhy Slovenska. Toto územie patrí tiež k významným biotopom vydry riečnej.
Národná prírodná rezervácia Sokol (rozloha 700,9 ha)
NPR Sokol bola vyhlásená ako chránený prírodny výtvor v roku 1964, ako štátna prírodná rezervácia v roku 1976, a ako národná prírodná rezervácia v roku 1995. Nachádza sa okrem katastra Vernára, aj v katastri Stratenej a Hrabušíc. Rozsiahlu rezerváciu tvoria dve rokliny Veľkého a Malého Sokola s mnohými vodopádmi, perejami, skalnými stenami vysokými miestami až 300 m, povrchovými a podzemnými krasovými javmi. Toto územi predstavuje jednu z najzachovalejších častí Slovenského raja. Najzachovalejšie lesné komplesy sa nachádazjú v najneprístupnejších častiach. Tvoria ich vápencové bučiny a na hrebeňoch a vápencových bralách reliktné vápencové boriny. Hlavnými drevinami sú smrek, jedľa, buk, borovica a smrekovec, v dolinách a bočných roklinách aj javor a tis. Rezervácia je príkladom teplotnej inverzie. Toto územie patrí tiež k významným biotopom vydry riečnej. Časť maloplošného chráneného územia NP Nízke Tatry NPR Hnilecká jelšina je súčasne začlenené do Chráneného vtáčieho územia CHVÚ (5. stupeň ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona č. 543/2002 Zb.).
Prírodná pamiatka Hranovnické pleso (rozloha 68,1 ha)
Táto lokalita bola v roku 1984 vyhlásená ako chránený prírodný výtvor, neskôr v roku 1995 prekategorizovaná na prírodnú pamiatku. Leží v katastrálnom území obce Hranovnica, do záujmového územia zasahuje len okrajovo. V lokalite ide o ochranu travertínových terás a útvarov, ktoré sa vytvorili v pleistocéne. Na sútoku Vernárského a Teplého potoka sa usadzovaním mineralizovaných vôd vytvorili terasy na troch úrovniach. Ich krasovatením a mechanickým rozrušovaním vznikli krasové fenomény, ktoré majú na hornej úrovni charaker skalného mesta. Celková rozloha travertínov a penovcov je 0,62 km2, travertíny sú silne krasovatené, čo podnietilo vznik 8 krasových jám (závrtov) a 6 jaskýň.
Chránené územia katastra Vernára
