Demografia

Vývoj počtu obyvateľov obce Vernár, do roku 1920, viac menej vyrovnaný bez výraznejších výkyvov. Zlom nastal po 1.svetovej vojne, kedy sa počet obyvateľov nepatrne zvýšil a stúpajúcu tendenciu mal do konca 2. svetovej vojny. Po nej klesal počet obyvateľov obce výraznejšie. V roku 1946 mala obec 720 obyvateľov a v roku 1950 sa hodnota zvýšila na 784 obyvateľov. Od začiatku 50-tych rokov 20. storočia sa počet obyvateľov zvyšoval do roku 1961, kedy dosiahol maximálnu hodnotu (1060 obyvateľov). Napríklad v roku 1954 bol počet obyvateľov 893 (z toho 570 s viac ako 18r.) a v 1955 bolo už 912 obyvateľov. Toto zvyšovanie súviselo s industrializáciou a následnou urbanizáciou, a taktiež s populačným boomom, nielen v obci ale aj v rámci Slovenskej republiky. Do roku 1970 sa počet obyvateľov držal na stabilnej úrovni (nad 1000), no po roku 1970 začal postupne klesať a klesá až do súčasnosti. V roku 1991 bol počet obyvateľov obce 732. V priebehu 18 rokov klesol počet obyvateľov o 121, na hodnotu 611 v roku 2009. Klesanie počtu obyvateľov od 2001 do 2009 bolo pozvoľné. Každým rokom klesol počet obyvateľov o malú hodnotu, čo bolo skôr spôsobené vyššou úmrtnosťou ako pôrodnosťou. Dôvodom znižovania počtu obyvateľov je tiež migrácia za prácou,  keďže v obci je ponuka pracovných miest značne obmedzená.

Aktuálne k 1.1.2026  má obec Vernár 558 obyvateľov.

Rozmiestnenie obyvateľstva

Rozmiestnenie a vôbec osídľovanie dnešnej obce Vernár, bolo v minulosti silno ovplyvnené výskytom vodného zdroja a výskytom lesného bohatstva. Z písomných prameňov je zrejme, že oblasť, v okolí prameňa Vernarky, bola osídľovaná ešte pred oficiálnym založením obce.  Takže aj následné rozmiestňovanie obyvateľstva sa odohrávalo v blízkosti miestnych potokov. Dôležitým faktorom bolo aj lesné bohatstvo, z ktorého v minulosti pálili uhlie. To podnietilo ďalšie osídľovanie, lebo uhliarstvo poskytovalo dôležitý zdroj obživy. Lesné bohatstvo poskytovalo možnosti pre vyklčovanie územia a jeho ďalšie zúrodňovanie. Socioekonomickým faktorom, ktorý výrazne ovplyvnil osídľovanie a následné rozmiestňovanie obyvateľstva, bola cestná komunikácia v severozápadnej časti dnešnej obce, popod Kráľovú hoľu, ktorá bola vtedajšia dôležitá spojnica s Breznom. V písomných prameňoch je doložené, že „Starý Vernár“ sa nachádzal na tejto trase, až neskôr bola trasa cesty zmenená na terajšiu, a rozmiestnenie obyvateľstva sa posunulo so zmenou tejto trasy.   

Obec Vernár je lokalizovaná v doline Vernárskeho potoka, a je obklopená zalesnenými vrchmi, takže prípadný výrazný územný rozvoj obce nie je možný.

Dynamika obyvateľstva

Zmeny počtu obyvateľov  vyvolávajú aj zmeny v priestorovom rozložení obyvateľstva ale aj v jeho štruktúre. V prirodzenom pohybe obyvateľstva obce Vernár (v rokoch 2001 až 2012) je vidieť relatívne vysokú úmrtnosť a nízku pôrodnosť. 

Pôrodnosť zaznamenávala kolísavý charakter. Najvyššiu hodnotu dosiahla v roku 2007 kedy sa narodilo 10 detí a najnižšiu v roku 2003, kedy sa narodilo iba jedno dieťa. Úmrtnosť zaznamenávala relatívne vysoké hodnoty. Najvyššiu hodnotu dosiahla úmrtnosť v roku 2001, kedy zomrelo 16 obyvateľov a najnižšiu hodnotu zaznamenala v roku 2005, kedy zomrelo 8 obyvateľov. Vysoká úmrtnosť súvisí s vysokým počtom obyvateľstva vo vyššom veku. Vo všeobecnosti prevažuje úmrtnosť mužov.
V období rokov 2001 až 2012 mal mechanický pohyb (prisťahovanosť a odsťahovanosť) výrazne kolísavý charakter. Najvyšší počet prisťahovaní bol zaznamenaný v rokoch 2006, 2007 a to v počte 12 obyvateľov a  v roku 2009 v počte 11. Prognóza imigrácie je relatívne priaznivá a má stúpajúcu tendenciu, čo je umocnené atraktívnym prírodným a kvalitným životným prostredím. Podiel odsťahovaní sa pohybuje v nepriaznivých hodnotách. Najvyššiu hodnotu zaznamenala emigrácia v roku 2004, kedy sa odsťahovalo až 15 obyvateľov. Výrazne vyššie hodnoty boli aj v rokoch 2007 a 2009, kedy sa v každom z týchto rokov odsťahovalo 13 obyvateľov.

V konečnom dôsledku prevažuje počet odsťahovaní. Dôvodom vyššej emigrácie sú pracovné ponuky a lepšie životné podmienky v mestách a v neposlednom rade väčšie možnosti sebarealizácie.

Štruktúra obyvateľstva

Z hľadiska štruktúry podľa pohlavia v rokoch 1991 až 2012 prevládali v každom roku malým podielom ženy. Z vekovej štruktúry podľa pohlavia môžeme konštatovať,  že do 55 rokov prevládajú muži a od 55 výrazným spôsobom ženy, čo spôsobuje fakt vyššej úmrtnosti mužov. Zaujímavým je aj relatívne vysoký podiel žien nad 80 rokov. V súčasnosti je badateľný nižší podiel detskej zložky a zrejmé je aj zvyšovanie podielu staršej generácie. Tento trend bude naďalej pokračovať.

Za posledných 10 rokov môžeme sledovať postupný pokles obyvateľov v predproduktívnom veku (0-14), badateľný je tiež mierny pokles poproduktívnej zložky. Produktívna zložka (15-54 ženy, 15-59 muži) obyvateľstva zaznamenáva nárast. Z vekovej štruktúry však usudzujeme postupné starnutie populácie, ktoré sa výraznejšie prejaví v budúcom období. Tento trend je spôsobený rastom priemerného veku, ktorý je v súčasnosti 45 rokov.

Vývoj sobášnosti, v obci Vernár, má  v poslednom období  relatívne stúpajúcu tendenciu. Výnimkou bol rok 2002, kedy sa neuskutočnila ani jedna svadba. V období rokov 1995 až 2012 boli v obci Vernár zaznamenané iba dva rozvody.

Obec je silne náboženský založená, prevažujú pravoslávny veriaci. Národnostná štruktúra sa vznačuje výraznou prevahou slovenskej národnosti. Vzdelanostná úroveň je vcelku priaznivá, prevažuje základné vzdelanie, no v súčasnosti stúpa podiel obyvateľov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Z ekonomicky aktívnych obyvateľov prevažujú obyvatelia zamestananý v terciárnom sektore (veľkoobchod, maloobchod, oprava rôznych strojov, doprava, skladovanie a spoje, školstvo a zdravotníctvo).