Geomorfologické pomery
Kataster obce Vernár sa nachádza v geomorfologickom celku Slovenský raj, a menšou časťou v geomorfologickom celku Nízke Tatry. Hranica medzi týmito celkami prechádza úpätím Prednej hole (1 545 m n.m.), čo je najvyšší vrch v Národnom parku Slovenský raj.
Slovenský raj je morfoštruktúrny, semimasívny vyklenutý blok v rámci morfoštruktúry Slovenského Rudohoria (Kolektív, 1980), podľa novších poznatkov ide o klenbovo-hrasťovú morfoštruktúru (Lacika, 2001). Nízke Tatry predstavujú kryštalický masív, obklopený druhohornými sekvenciami sedimentov do vrás a rozsiahlych príkrovov.
Hypsometrické pomery katastrálneho územia obce Vernár poukazujú na značné výškové rozdiely (924 m), medzi najvyšším a najnižším bodom.
Široký rozsah jednotlivých geomorfologických foriem územia je podmienený zložitou geologicko-tektonickou štruktúrou a pestrým litologickým zložením podložia. Zo štruktúrnych a tektonických foriem reliéfu sú najzastúpenejšie sedlá (Smrečinské sedlo, Šiarnica, oblasť medzi Kótou Vahan a Kótou Koč) a doliny na zlomových líniách (dolina Veľkej Bielej Vody, doliny Veľkého a Malého Sokola). Zarovnané povrchy reprezentuje poriečna roveň (oblasti kót Javorina, Kopa a v Koniarovej jaskyni) a stredohorská roveň najvyššie časti krasových chrbtov, prevyšujúcich nadmorskú výšku 1 000 m n.m. Fluviálne formy reliéfu sú zastúpené riečnymi terasami v okolí Hranovníckeho plesa (sútok Teplého a Vernárskeho potoka), riečnou nivou malej šírky pozdĺž Vernárskeho potoka, meandrovitými dolinami (rieka Hnilec), kaňonmi (Veľký a Malý Sokol) a antecedentnými dolinami (Vernárska tiesňava). Formy georeliéfu svahovej modelácie sú reprezentované svahmi (častá forma reliéfu v katastrálnom území obce), ktoré lemujú vodné toky a sú väčšinou zalesnené, razsochovitými chrbtami (Predná hoľa a Človečia hlava), skalnými stenami a ihlami, ktoré sa nachádzajú vo Vernárskej tiesňave, na Barbolici, lokálne v Mostovej, a pestrím súbor dolín rôznych tvarov a genézy (strmé svahové doliny, krátke svahové doliny, hlboké V doliny). Krasový georeliéf je zastúpený rôznymi povrchovými (škrapy, závrty, úvaly, humy, ponory, vyvieračky) a podzemnými krasovými formami (jaskyne, priepasti a i.).
V území sú vyčlenené krasové lokality:
1. Krasová lokalita okolia Zadnej doliny východne od Kráľovej hole
2. Krasová lokalita Zadná dolina – Barbolica
3. Krasová lokalita Hranovnické pleso
V rámci krasového georeliéfu spomenieme ešte fluviokrasové doliny, napríklad Dolina Hnilca, Zadná dolina a Dolina potoka Strateník. V záujmovom území sa tiež nachádzajú formy biogenného reliéfu (travertíny Hranovnického plesa), a formy antropogennej modelácie (zregulované úseky vodných tokov, kameňolomy, opustené bane a štôlne, a antropogénne terasy).
Prevládajúcou formou georeliéfu sú bohato zalesnené krasové chrbty, ležiace v nadmorskej výške viac ako 1 000 m n.m., ktoré obklopujú samotnú obec zo všetkých strán. Z východu je obec ohraničená vrchmi Úboč a Hronková. Medzi nimi sa nachádza Mokrá dolina. Zo severu ide cesta cez Vernársku tiesňavu z Popradu smerom na Rožňavu a Revúcu. Z juhu je ohraničená kopcom Popová (oddeľuje NP Slovenský raj a NP Nízke Tatry), Prednou hoľou a Pánskou lúkou. Mlynná a Mokrá dolina sa vo Vernári spájajú do jednej doliny, cez ktorú tečie potok Vernárka. Medzi Holým vŕškom a severozápadnou stranovou tiesňavy je krátka dolina nazývaná Pomedzi skaľa.